Ako sa mohlo stať, že Jana Ládová spôsobila svojej milovanej rodine útrapy a rozdelenie? Bola príčinou jej nespokojná a chamtivá povaha, ako ju obvinila dcéra Máša, alebo len súhra náhod a doba, v ktorej žila? Možno, že keby sa nestretla s Martou, ktorá v roku 1968 emigrovala do Francúzska, prežila by tuctový a bezproblémový život ako toľko iných ľudí v socialistickom Československu.
Zubárka Jana leží v nemocnici plná obáv, či ju deti pochopia a odpustia jej zlyhanie. Sama seba neospravedlňuje a vo vynútenom pokoji na lôžku hľadá odpoveď na rad otázok. Uvíta možnosť spovedať sa mladému novinárovi, ktorý za ňou dochádza. Z jej rozprávania chce žurnalista Zdeněk vytvoriť článok o tom, ako sa ľudia mali za totality. Žijú totiž v Československu a začiatok deväťdesiatych rokov prináša množstvo spoločenských zmien. Janino rozprávanie sľubuje byť zaujímavým materiálom, pretože ona aj jej muž sa ešte za hlbokého socializmu rozhodli pre emigráciu. Zámer im ale nevyšiel, museli sa vrátiť späť domov. Čakalo ich kruté privítanie štátneho aparátu, ako sa dalo čakať. Opustenie republiky bolo vtedy trestným činom a oni sa z pôvodne bezproblémových a nenápadných občanov stali podozrivými živlami. Pre Štátnu bezpečnosť poslúžili ako vítaný materiál a Jana tlak a vyhrážanie nevydržala. Za chybu kruto zaplatila rozpadom rodiny a stratou duševného pokoja. Zo zúfalstva jej pomohol Roman, ktorý sa proti režimu aktívne postavil a ukázal Jane cestu z pazúrov jej trýzniteľov i klietky vlastnej mysle.