V tomto románe o smútku a odvahe nás autorka núti doširoka otvoriť oči aj srdce. O ceste na prekonanie traumatického zážitku, ktorá nie je pre všetkých rovnaká.

Amanda odišla z mesta a usadila sa v osamelom dome v Auvergni, aby mohla dať priestor svojmu zármutku. Nikdy si nepomyslela, že by sa mohla cítiť až tak zle. Vonku svieti slnko a spievajú vtáky, ale ona sa ukrýva v chladnom prítmí domu, aby nemusela čeliť životu. Keď sa jej ale do rúk dostanú zápisky pani Huguesovej, predchádzajúcej majiteľky domu, pomaly sa preberá z boľavej letargie a postupne sa púšťa do obnovy starej opustenej záhrady. Ako sa striedajú ročné obdobia, mení sa aj Amandin život, v hline nachádza novú silu k životu a otvára sa novým zážitkom a jedinečným stretnutiam. A každé ráno… každé ráno sa stáva prísľubom, že po ňom príde aj ďalší.