Čína sa oddávna označovala ako Ríša stredu, Čung-kuo, ríša, ktorá má tú výsadu, že vďaka ich priazni leží priamo pod kruhovými nebesami uprostred štvorhrannej krajiny. Dnes by sa pre ňu hodilo iné označenie – Ríša pamiatok…

Žiadna iná krajina na svete s výnimkou Talianska nemá na zozname Svetového dedičstva UNESCO zapísaných toľko pamiatok ako Čína. Vedenie Taliansko je veľmi tesné, aktuálne skóre sa zastavilo na pomere 53:52, ktorý sa môže pokojne čoskoro otočiť. Na tzv. dočasnom zozname, v ktorom každá krajina uvádza pamiatky, o ktorých zápise do budúcnosti uvažuje, má Čína 60 položiek, zatiaľ čo Taliansko iba 41. Ak zostaneme pri športovej terminológii, Čína mala trochu oneskorený nástup, keď prvých šesť jej pamiatok bolo na prestížny zoznam zapísané v roku 1987 (hoci všetko je relatívne – stále to bolo o päť rokov skôr ako prvé pamiatky českej), potom ale nabrala ostré tempo. V období rokov 1990 – 2017 boli len štyri roky, v ktorých na zoznam nepribudla ani jedna nová čínska pamiatka. A tak sa dostávame k súčasnému stavu, ktorý má 36 kultúrnych, 12 prírodných a štyri zmiešané (kultúrne i prírodné) pamiatky.

Čínske pamiatky UNESCO sú veľmi rozmanité. Naznačila to už úvodná šestica, ktorá zahŕňala všeobecne známe miesta aj lokality širšej verejnosti takmer neznáme. Snáď každý už počul o Veľkom múre, Zakázanom meste alebo hlinenej armáde prvého čínskeho cisára a videl tieto pamiatky prinajmenšom na nejakých fotografiách. Veľký múr, čínsky Dlhý múr, je jedným z najrozšírenejších symbolov Číny. A hoci síce zrejme nie je vidieť voľným okom z obežnej dráhy, ako sa o nej v minulosti často tvrdilo (dohady na túto tému neberú konca), monumentalitou sa jej žiadne iné dielo ľudských rúk na Zemi nevyrovná. Veľký múr má históriu dlhšiu ako 2300 rokov, prevažná väčšina dodnes zachovaných úsekov pochádza zo stavby vytvorenej za vlády Mingov, kedy celý múr vrátane začlenených prírodných obranných bariér meral cez 8800 km. Viac ako 20% múru nenávratne zmizlo, veľké časti sa nachádzajú v rôznom stupni rozpadu, stále ale zostáva, najmä v udržiavaných a opravovaných úsekoch severne od Pekingu< /a>, dosť múru na to, aby sme mohli oceniť jej výnimočnosť.

Mauzóleum prvého cisára Čchinov, ako znie oficiálny názov pamiatky, preslávenej predovšetkým nekonečnými radmi hlinených vojakov, sa priblížilo verejnosti v mnohých krajinách vďaka putovným výstavám s vernými replikami vybraných originálov. Aj keď sa zážitku zo skutočného mauzólea taká výstava, ktorá bola pred pár rokmi na videnie aj u nás, pochopiteľne nevyrovná, pre šírenie všeobecného povedomia o pamiatke urobí mnoho. Rovnako preslávené je aj pekinské sídlo cisárov dynastií Ming a Čching alebo Zakázané mesto, ktorému venujeme v tomto čísle spoločne s menej známym palácom Čchingov v Šen-jangu samostatný článok.

Ale čo vám hovorí napríklad Čou-kchou-tien? Biológovia a antropológovia dedinu asi 40 km juhozápadne od Pekingu poznajú, ostatní zrejme tápu. Pri vykopávkach, ktoré začali v 20. rokoch 20. stor., tam boli nájdené pozostatky hominida opísaného pôvodne ako Sinanthropus pekinensisa všeobecne známeho ako „pekinský človek“. Búrlivý vývoj poznatkov o ľudskej fylogenezi spojený s množstvom nových nálezov na najrôznejších miestach sveta ho nakoniec previedol do širokej náručia druhu Homo erectus, čo ale význam tohto nálezu nijako neznižuje.

V čase svojho zápisu pred viac ako 30 rokmi neboli medzi širokou verejnosťou príliš známe ani budhistické jaskyne Mo-kao, ležiace ďaleko na severozápade Číny v provincii Kan-su na jednej z tras Hodvábne chodníky. Podrobne sme sa im venovali v čísle „Čína 3“ (Krajina sveta 10/2015). Ide o jeden z troch najvýznamnejších komplexov jaskynných budhistických chrámov v Číne. Pamiatkami UNESCO sú v súčasnosti už všetky – jaskyne Lung-men pri Luo-jangu, o ktorých píšeme v tomto čísle, boli zapísané v roku 2000 a jaskyne Jün-kang pri Ta-tchung o rok neskôr.  A v roku 2014, ako opäť dokladá článok o pár stránok ďalej, boli na zoznam Svetového dedičstva zapísané aj Hodvábne chodníky ako cezhraničná pamiatka zahŕňajúca počiatočné úseky starých obchodných chodníkov na území Číny, Kazachstanu a Kirgizska od Luo-jangu, resp. Čchang-anu až po tzv. ťanšanský koridor.

Posledná z prvej šestice zapísaných čínskych pamiatok bola hora Tchaj alebo Tchaj-šan v provincii Šan-tung. Ide o východnú z piatich veľkých hôr, často považovanú za najdôležitejšiu, ktorú často navštevovali aj cisári, aby tu vykonali niektoré z obradov ako nositelia mandátu nebies a prostredníci medzi nebesami a zemou. Na hore bol preto vybudovaný chrámový komplex, a tak niet divu, že táto pamiatka bola zapísaná ako zmiešaná.

S rovnakou rozmanitosťou potom pokračovali zápisy vybraných pamiatok aj v ďalších rokoch. V roku 1990 bol zapísaný, rovnako ako zmiešaná pamiatka, Chuang-šan, „najmilovanejšia čínska hora“, miesto, kde bol podľa legendy z roku 747 nájdený dlho hľadaný elixír nesmrteľnosti. V roku 1992 potom po prvýkrát došlo aj na prírodné pamiatky, a to hneď na tri naraz. Vo všetkých prípadoch ide o „malebné oblasti“ – Chuang-lung a údolie Ťiou-čaj-kou (pri zemetrasení 8. 8. 2017 značne poškodené a odvtedy uzavreté) leží v provincii Sʼ-čchuan, oblasť Wu-ling-jüan, ktorú sme vybrali do tohto čísla na podrobnejšie predstavenie, v provincii Chu-nan.

K veľmi známym oblastiam patrí Juhočínsky kras, ktorý niekoľkými lokalitami o celkovej ploche viac ako 1750 km² zasahuje do štyroch rôznych provincií. Zapísaný bol prvýkrát v roku 2007, o sedem rokov neskôr bol rozsah chránených území rozšírený. Krasová krajina s vápencovými homoľami vypínajúcimi sa z úplnej roviny pôsobí až s novým dojmom, geografi a geológovia využívajú rôzne tamojšie typy krasu ako referenčný štandard pre popis krasových krajín inde vo svete.

O rok skôr ako Juhočínsky kras sa na zoznam Svetového dedičstva dostala prírodná pamiatka bezprostredne spojená s azda najčínskejším zo všetkých čínskych symbolov – rezervácia pandy veľkej. Ide o komplex siedmich prírodných rezervácií a deviatich krajinných parkov, ktoré sa rozkladajú na ploche viac ako 9000 km²v pohoriach Čchiung-laj a Ťia-ťin v provincii S'-čchuan západne od jej hlavného mesta Čcheng-tu . Okrem toho, že tu žije asi tretina všetkých pánd veľkých vo voľnej prírode, je táto oblasť útočiskom aj ďalších vzácnych cicavcov, ako sú irbis, pardál obláčikový, langur čínsky alebo panda červená, žije tu asi 360 druhov vtákov (oi. 16 druhov bažantov) , z ktorých viac ako 300 tu aj hniezdia a je veľmi cenná aj botanicky. Pozoruhodný je aj svet bezstavovcov, raritou treba vodný chrobák Amphizoa davidis považovaný svojho času už za vyhynutého. S viac ako 5000 druhmi rastlín ide o jednu z botanicky najbohatších oblastí na svete mimo tropického dažďového lesa, rastie tu napr. viac ako 100 rôznych druhov penisníkov.

Prírodnou pamiatkou úplne iného typu je fosílne náleziská Čcheng-ťiang v provincii Jün-nan zapísané v roku 2012. V tamných bridiciach (v paleontológii známych ako „maotchienšanské“) sa zachovalo obrovské množstvo fosílií živočíchov 530 miliónov rokov v čase tzv. kambrijskej explózie, kedy sa v relatívne krátkom geologickom čase, tj počas jednotiek alebo nanajvýš niekoľko málo desiatok miliónov rokov, objavili prví známi zástupcovia väčšiny veľkých skupín mnohobunkových živočíchov existujúcich dodnes. Výnimočnosť tejto lokality tkvie v tom, že v mnohých prípadoch ide o odtlačky mäkkých tkanív, zachované tak dokonale, že niekedy možno vidieť aj hranice medzi jednotlivými bunkami.

Tiež medzi kultúrnymi pamiatkami je výber veľmi pestrý – od pekinského chrámu Nebies či Letného paláca čínskych cisárov (oboma sme sa podrobne venovali v čísle o Pekingu – Krajina sveta 3/2008) cez starú časť Li-ťiangu, Konfuciovo rodisko Čchü-fu alebo krajinu okolo Západného jazera pri Chang-čou až po miesta, ktorých obyčajné názvy vzbudzujú zvedavosť a podnecujú fantáziu, či už to sú hlavné mestá a hrobky starovekého kráľovstva Kogurjo na severovýchode dnešnej Číny pri hraniciach s Kóreou, kmeňové panstvá dedičných vládcov. -s v horách na juhozápade krajiny alebo napríklad pozostatky legendárneho hlavného mesta mongolského vládcu Kublajchána a neskôr letného sídla cisárov z mongolskej dynastie Jüan severne od Veľkého múru, bájneho Šang-tu, známeho tiež ako Xanadu.

O pestrý výber sme sa snažili aj na nasledujúcich stránkach, kde vám podrobne predstavíme desať čínskych pamiatok zo zoznamu Svetového dedičstva. Sú medzi nimi skalné mestá a hory, staré kláštory, cisárske paláce, legendárne čínske záhrady, významné pozemné a vodné cesty s historickými mestami a prírodnými krásami v okolí, ba aj kúsok barokovej a klasicistickej Európy na juhu Číny. Vydajte sa s nami do Ríše pamiatok!

Čínske pamiatky UNESCO